Od počiatku sa ľudstvo snažilo zbaviť škvrny hriechu konaním dobrých skutkov. Keď Kain obetoval Bohu z poľných plodín zeme ako zmiernu obetu za svoje hriechy, Boh túto obetu odmietol (Genezis 4:1-4). Kain sa veľmi nahneval a zabil svojho brata Ábela. 

V knihe Exodus, ktorá je druhou knihou Biblie, dal Boh Izraelitom desať Božích prikázaní (Exodus 20:1-17) nie preto, aby ich ochránil od hriechu, ale aby im ukázal, že svojou vlastnou silou nedokážu dosiahnuť úroveň jeho dokonalých noriem (List Galaťanom 3:23-24). Namiesto toho, aby hľadali Boha vierou, sa mnohí židia spoliehali na samých seba, pričom sa domnievali, že je možné zapáčiť sa Bohu vlastnými silami. Boh však vnímal ich „spravodlivé“ skutky ako poškvrnené rúcho (Izaiáš 64:6). Aj ich najlepšie skutky boli poškvrnené sebeckými postojmi.

V knihe Levitikus, tretej knihe Biblie, zaviedol Boh medzi Izraelitmi systém prinášania obetných darov. Vždy, keď sa nejaký židovský muž alebo žena voči Bohu prehrešili, museli priniesť na obetu bezchybnú kozu (Levitikus 4:27-31). Zamysli sa nad tým. Keby si bol židom v Starom zákone a mal by si priniesť obetu zakaždým, keď by si zaklamal, necudne po niečom túžil, ohováral, sťažoval sa alebo sa pohádal, rýchlo by si prišiel o všetky kozy. Inými obetnými darmi boli býky a ovce. 

Systém prinášania obetných darov chcel poukázať smerom do vnútra, nahor a dopredu. Smerom do vnútra poukazoval na to, aby ťa usvedčil z tvojej hriešnosti. Ak by si bol pred Bohom úprimný, rýchlo by si si uvedomil, že nikdy nedokážeš priniesť dostatok obetných darov za svoje hriechy. Smerom nahor poukazoval na to, aby si svoju dôveru za svoje spasenie a záchranu namiesto obetných darov vložil do Boha (Žalm 51:16,17). Smerom dopredu poukazoval na najvyššiu obeť Božieho baránka, Ježiša Krista, ktorý mal jedného dňa prísť na tento svet a sňať hriech sveta (Ján 1:29).           

Zvyšok Starého zákona rozpráva príbeh židovského ľudu, z ktorého si niektorí uvedomili, že sú hriešni a pre svoju záchranu potrebujú Boha (Žalm 51:1, 2), zatiaľ čo väčšina ďalších vkladala dôveru do svojej vlastnej dobroty a nie do Božieho milosrdenstva a Božej milosti (Izaiáš 64:6).